Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 453 z 5. októbra 2016 k Návrhu riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika, ktoré vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020.
Návrh zákona rešpektuje články 7 a 14 európskej rámcovej smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „rámcová smernica“). Podľa rámcovej smernice majú zamestnávatelia povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov. Rámcová smernica v čl. 7 zakladá povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné služby, ktorými sú v Slovenskej republike bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba. Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľom svoje odborné a poradenské služby v oblasti bezpečnosti pri práci, ktoré sú zamerané najmä na technickú prevenciu pracovných úrazov. Pracovná zdravotná služba je odbornou a poradenskou službou pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad zameraný najmä na predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci musia vykonávať zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, najmä lekári a verejní zdravotníci.
Miera povinností zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci závisí od reálne sa vyskytujúcich zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu potenciálne ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnancov. Z toho dôvodu napríklad lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie sú povinné pre všetkých zamestnancov celoplošne, ale iba pre tých, kde je to odôvodnené z hľadiska zdravotného rizika pri práci.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona, ktorým reaguje na požiadavku zamestnávateľov na úpravu súčasného systému pracovnej zdravotnej služby. Hlavnou navrhovanou zmenou je skutočnosť, že zamestnávatelia nemusia zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom; nahrádza sa upresnením existujúcej povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
Súčasne sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť zdravotné riziko raz ročne. Posúdenie zdravotného rizika sa vykoná na pracovisku spravidla jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci a to lekárom, verejným zdravotníkom alebo tímom pracovnej zdravotnej služby; opakovane sa vykoná pri podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne bola ponechaná na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú práce v kategórii 2, budú zamestnávatelia hodnotiť zdravotné riziko pri práci raz za 18 mesiacov.
Touto zmenou a vypustením, resp. modifikáciou ďalších súvisiacich povinností zamestnávateľov, sa predpokladá zníženie finančných nákladov zamestnávateľov. V tejto súvislosti budú prioritou kontroly orgánov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku posudky o riziku vypracované v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (resp. záznamy o posúdení rizika, ak pri opakovanom posúdení nebola zistená zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík), nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou.
Návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť zamestnávateľov viesť záznamy s údajmi o zamestnancoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia a povinnosť zamestnávateľov oznamovať bezodkladne po posúdení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika. Zároveň sa modifikuje povinnosť zamestnávateľov viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií práce len na druhú, tretiu alebo štvrtú kategóriu, pričom sa návrhom zákona vymedzujú údaje tejto evidencie. Údaje z evidencie, týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie zamestnávateľ oznamuje každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Táto nová povinnosť o pôsobiacich zdraviu škodlivých faktoroch práce a pracovného prostredia na zamestnancov, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na vzniku chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia súvisiacich s prácou zabezpečí prehľadnosť a informovanosť o pracovných expozíciách zamestnancov.
Povinnosť zamestnávateľov, v kategórii prác 1 zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom alebo s tímom pracovnej zdravotnej služby sa nevzťahuje na tých zamestnávateľov, ktorí už v súčasnosti majú posúdené zdravotné riziko, t. j. pred účinnosťou tohto návrhu zákona.
Zároveň sa zrušuje vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie, z dôvodu ich nedostatočnej odbornej erudície na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík pri práci v súvislosti s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré spracováva štatistické údaje o chorobách z povolania alebo ohrozeniach chorobou z povolania v Slovenskej republike, bolo za rok 2015 (k 31.12.2015) v Slovenskej republike hlásených 328 novovzniknutých chorôb z povolania a 39 novovzniknutých ohrození chorobou z povolania. Z celkového počtu 328 hlásených chorôb z povolania bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Z celkového počtu 39 hlásených ohrození chorobou z povolania bolo 13 ohrození chorobou z povolania uznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo predstavuje 33,3 % z celkového počtu hlásených ohrození chorobou z povolania.
Z uvedených údajov vyplýva, že viac ako polovica chorôb z povolania bola uznaná u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo objektívne dokazuje nevyhnutnosť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami výlučne zdravotníckymi pracovníkmi.
Zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia svojím Globálnym akčným plánom na r. 2008 – 2017, týkajúcim sa ochrany zdravia zamestnancov, v ktorom nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov pracovnými zdravotnými službami vrátane zamestnancov malých a stredných podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov; účelom je zabezpečenie primárnej prevencie chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Efektívne zabezpečenie činnosti pracovnej zdravotnej služby po odbornej aj personálnej stránke je primárne zdravotníckou úlohou.
