Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa návrh zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh“).
Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML Smernica“).
V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený návrh implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Okrem uvedeného návrh reaguje na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu je v návrhu zohľadnený princíp hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu nielen na úrovni povinných osôb v súlade s článkom 8 IV. AML Smernice, ale aj na úrovni Európskej únie (článok 6 IV. AML Smernice). Transpozíciou sa takisto zabezpečuje súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu. Zámerom transpozície IV. AML Smernice je predovšetkým upraviť základné požiadavky tzv. „hĺbkovej kontroly klienta“ (customer due diligence), prípadne „zvýšenej hĺbkovej kontroly klienta“ (enhanced customer due diligence), to znamená podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej).
Zo strany výboru Moneyval Rady Európy je Slovenskej republike vytýkané, že by mala byť v zákone revidovaná povinnosť starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu tak, aby sa v takýchto prípadoch uplatňovala aspoň zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, namiesto žiadnej. Návrh preto stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.
Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.
Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka vychádza z článku 30 IV. AML Smernice a má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, znižuje sa v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. e) IV. AML Smernice limit potrebný pre zaradenie určitého subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur. Takisto sa stanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2 000 eur. Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby. Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v osobitných predpisoch.
Vzhľadom na odporúčania FATF a výboru Moneyval Rady Európy legislatívna úprava sprísňuje povinnosti združení majetku, ktoré môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Tieto subjekty by mali okrem zisťovania konečných užívateľov výhod, identifikovať aj darcov a fyzické osoby a právnické osoby, ktorým poskytli dar v hodnote najmenej 1 000 eur.
Transpozíciou článkov 58, 59 IV. AML Smernice sa v návrhu upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Zároveň dochádza k úprave dĺžky subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v rámci tejto spolupráce sa zavádzajú informačné povinnosti, ktoré majú zamedziť možnému dvojitému postihu za porušenie tých istých povinností, teda aby bola dodržaná zásada ne bis in idem.
Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Na základe vykonaných legislatívnych zmien nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.
Zmena zákonov uvedených v článkoch II až VIII vyplýva z článku 30 ods. 1 a ods. 4 IV. AML Smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľoch výhod, pričom členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o konečnom užívateľovi výhod uchovávali v niektorom z centrálnych registrov každého členského štátu.
V súlade s citovanými článkami IV. AML Smernice sa v čl. IV až VIII návrhu novelizujú zákony ustanovujúce režim vzniku vybraných právnických osôb (neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadácií a podnikateľských subjektov) a ako nová podmienka sa ustanovuje zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do registra (§ 6a). Registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z., ktorý sa súčasne tiež novelizuje. Uvedenou novelizáciou sa tak vytvárajú podmienky pre právne premostenie týchto zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.
