Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrhom zákona sú zároveň napĺňané programové záväzky vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika Programového vyhlásenia vlády SR:
Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.
V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého smerovanie zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike (november 2011). Aj keď býva tento proces častokrát zjednodušene chápaný ako proces zmeny podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa: „Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu o. i. utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa. V rámci komplexného prístupu k deinštitucionalizácii sa tento špecifický cieľ bude napĺňať rozvojom nedostatkových opatrení a zavádzaním pilotných opatrení.“ (Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike, november 2011).
V súlade s vyššie uvedeným cieľom stratégie, ako aj na podporu zmien, ktoré priniesli novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z., bolo postupne zavedených a otestovaných niekoľko opatrení zameraných najmä na podporu zotrvania dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov – rodinná asistencia, podporné tímy pre náhradných rodičov, tímy na výchovné opatrenia, podporená bola terénna sociálna práca, atď.
Celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu (tak ambulantných ako aj terénnych) bola však doposiaľ riešená len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto riešenie je dostupným riešením, nakoľko sa jedná o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je to riešenie neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – miešanie tzv. pomáhajúcich a tzv. dozorných rolí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je nepochopiteľné a častokrát aj nepochopené z pohľadu klienta (napr. ten istý orgán vykonáva v rodine rodinnú asistenciu, ktorej podstatou je podpora a odborná pomoc rodine v jej prirodzenom prostredí, ale vykonáva aj výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ten istý orgán má poskytovať poradenstvo a sprevádzanie náhradným rodinám, ale zároveň musí aj sledovať a hodnotiť zabezpečovanie náhradnej starostlivosti) a mimoriadne náročné (ak nie nemožné) z pohľadu samotného výkonu a vedenia prípadu.
Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú, resp. ponúkajú len v obmedzenej miere, odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, spoluprácu pri zisťovaní príčin ich vzniku a na sprostredkovanie pomoci, pozornosť však nie je smerovaná napr. na programy zamerané na sanáciu, či organizáciu výchovných a sociálnych programov pre deti, ktorým bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom uložené ambulantné výchovné opatrenie.
Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, rozvoja tzv. dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci, ako aj zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia odbornej pomoci deťom zmenou podmienok výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov, nakoľko aj zriaďovateľom týchto zariadení sú vyššie územné celky. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby tento nový druh zariadenia prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti štát, čím by štát prevzal do svojej pôsobnosti aj financovanie zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie (t.j. nielen financovanie v časti súdnych rozhodnutí).
Zmena výkonu opatrení v zariadeniach je postavená na
– zachovaní podstaty orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jasnou deliacou líniou medzi „kontrolou“ (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a „pomocou“ (sieť pomoci a podpory mimo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately),
– zmene podmienok výkonu opatrení v zariadeniach – dnešné detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská by sa pretransformovali do nového typu zariadení – centier pre deti, ich rodinu a plnoletých s multifunkčným zameraním pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí v zaradeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
– možnosti zariadenia plniť niektorý z účelov resp. rôzne účely ustanovené zákonom,
– možnosti špecializovať výkon opatrení v zariadení na špecializovanú diagnostiku a intervenciu a resocializačné programy,
– koncentrovaní zriaďovateľskej pôsobnosti k zariadeniu do štátnej správy s možnosťou (nie povinnosťou tak, ako je to dnes s detskými domovmi) zriaďovania pre samosprávu (zriaďovatelia krízových stredísk by sa podľa povahy vykonávanej činnosti mali možnosť rozhodnúť, či budú fungovať ako sociálne služby alebo ako nový druh zariadenia v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, resocializačné strediská by prešli ako nový druh zariadenia do nového systému),
– zodpovednosti štátnej správy aj za dostupnosť vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou a za dostupnosť opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody podľa potrieb klientov v územných obvodoch orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
– utváraní tzv. siete zariadení aj prostredníctvom neštátnych akreditovaných centier,
– zabezpečovaní výkonu opatrení neštátnych akreditovaných centier prostredníctvom financovania (Ústredie) a na to naviazanej kontrolnej a metodickej činnosti Ústredia,
– stanovení jednoznačných podmienok výkonu opatrení, vrátane určenia personálnych, profesijných a priestorových podmienok výkonu a povinnosti spracovať a realizovať program centra, špecializovaný program centra alebo resocializačný program centra v určenom rozsahu.
Pozitívom návrhu je, že systém sa stane postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. V neposlednom rade bude doriešené aj dlhodobo nejednoznačné postavenie krízových stredísk.
Návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien – prvý rok účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmom starej právnej úpravy (priority v zabezpečovaní výkonu rozhodnutí súdu sa určujú rok dopredu), zároveň by bol daný priestor na určenie tzv. siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy. Ďalší rok by mal byť „nábehový“ – postupne by mali nabiehať nové formy výkonu opatrení v zariadeniach.
Súčasťou návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Okrem zmien celkových podmienok resocializačného procesu vrátane zmien priestorového a personálneho zabezpečenia resocializácie, sa navrhuje zmeniť samotný mechanizmus prijímania na resocializačný program.
Návrh zákona zároveň v čl. II. obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhované zmeny primárne reagujú na aplikačné problémy v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva a v prípade potvrdenia diagnózy aj zabezpečiť liečbu a zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa), alebo samotné dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Navrhuje sa utvoriť právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie). V prípade sprísnenia podmienok prijatia na resocializačný program tak, aby na resocializačný program mohli byť prijaté len deti, ktoré sú na absolvovanie programu pripravené, je nevyhnuté utvoriť podmienky na zabezpečenie predchádzajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu aj v prípade jej odmietania.
Navrhuje sa o.i. utvoriť aj podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami – záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, sa navrhuje zaviesť niekoľko opatrení aj v tejto oblasti napr. zdôraznenie prvkov záujmu dieťaťa, ktoré musia byť braté do úvahy v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia, mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby mal súd automaticky všetky relevantné informácie z ich výkonu pre svoju rozhodovaciu činnosť.
